Prekliata planéta

5. septembra 2011, Samuel Valuch, Nezaradené

Dážď neutícha celé hodiny, dni, vlastne nikto na svete si už nespomína, kedy sa naposledy rozplynuli oblaky a zasvietilo slnko. Je to, je to skrátka prekliata planéta.

Na Zemi sa nič netušiaca skupina mladých ľudí vyberá na dobrodružstvo do hôr, kde náhodne nachádza sedem modrých kociek. Rozostaví ich do pravidelnej formácie a omylom vytvorí bránu do iného sveta – tmavého a vlhkého. Ráno prináša pohľad na prehistorickú krajinu, svet zvláštnych tvorov a ešte podivnejších „ľudí“, akýchsi vychudnutých kostlivcov bez nosov. Vítaniu návštevníkov zrejme nie sú zvyknutí, a tak aj hrdinov knihy prijmú svojsky – priviažu ich bolestivo o kôl a chystajú výsluch. Už už sa pozemšťania vidia na dne blízkej priepasti, keď ich zachráni najsilnejšia tamojšia zbraň. Modrá farba, lepšie povedané modrá vreckovka, ktorá sa každému z nich záhadne ocitla vo vrecku. V čom spočíva fluidum modrej? Prečo nepriatelia padajú do prachu a trasú sa o život? A kto im vlastne podstrčil vreckovky? Ako je možné, že tieto podivné tvory ovládajú slovenský jazyk? Úvahy kvitnú v momentoch, kedy sa návštevníci prekliatej planéty nemusia brániť pred útočníkmi s dvojzubcami. Napokon sa však predsa pokoria presile.

V uväznení sa však stretajú s miestnym zberačom soldany, potravy, s mladým mužom Mogamom. Po rozhovore s ním sa začína všetko vyjasňovať, zvlášť, keď po úteku narazia na stratené mesto Tieňov. Záhadné božstvá, vtáky smrti a mimozemský vyhnanec, ktorého úlohou je zachrániť zúboženú planétu.

Na konci knihy musíme zabudnúť na prívlastok prekliata, nič také nejestvuje. Je iba ľahostajnosť, pohodlnosť, nezáujem, egoizmus. Smrť, rozklad, ruiny, na ktorých vzniká primitívna civilizácia zberačov potravy a samozvaných božstiev. Nepreklial náhodou aj Zem ten, čo do jej lesov a morí zoslal prvého človeka?

Pútavo podané posolstvo sa nesie koncom príbehu mladých ľudí z dedinky Atómová Lehota. Má však ešte aj cudzí svet vo vesmíre nádej? Pocítia jeho obyvatelia na vlastnej koži teplo slnečného svitu?

Takmer by som v tom závale deja zabudol. Knihu má na svedomí Jozef Žarnay.

 

Komu knihu odporúčam?

Mladým ľuďom, fanúšikom sci-fi. Prečo si neprečítať pôvodné slovenské dielo, ktoré obstojí v konkurencií všade pretláčaných populárnych titulov a bestsellerov? Kniha, určená primárne mládeži, bude pútavým a oddychovým čítaním pre nejedného dospelého.