Samuel Valuch

Nikdy predtým som Murakamiho nečítal. Priznám, nečakal som, že Hon na ovcu bude naozaj honom na ovcu. Doslova. Tušil som umelecký obraz. Chyba. Aký hon to bude a o akú ovcu pri ňom pôjde, by mi nenapadlo ani vo sne.

Hlavnému hrdinovi kolega jedného dňa oznámi, že ho kvôli istej fotografii potrebuje vidieť tajomný muž. Neznámy pri ich stretnutí situáciu objasní – ide o fotografiu, ktorú hlavnej postave románu pred časom zaslal kamarát Krysa a ktorú pre neznáme nutkanie použil na reklamnú kampaň poisťovne. Fotografia zachytáva stádo oviec, pasúcich sa pod vrchmi. Jedna z oviec sa však od ostatných odlišuje. Plemenom, vzhľadom, znakom hnedej farby v tvare hviezdy na chrbte. Schyľuje sa k honu na ovcu. Absolvovať ho môžete, iba ak ste presvedčení, že nejestvuje niečo ako „nemožné“, ani tá najabsurdnejšia z predstáv.

Známeho prozápadného japonského majstra pera som vždy pokladal za populárneho autora. Najmä, keď som jeho meno neraz objavil na zozname najpredávanejších knižných titulov. Zrejme som si ho tak trocha „zaškatuľkoval“. Až pred niekoľkými dňami som do rúk uchopil knihu s ovcou s červenou päťcípou hviezdou na kožuchu. Keď som ju poslednýkrát zatvoril, uistil som sa o tom, že Murakami populárnym autorom skutočne je.

Jeho knihu dokážete prečítať na jeden dúšok. Ak si potrpíte na príval deja a venujete mu všetku pozornosť, nepozastavíte sa nad viacerými výbornými a trefnými myšlienkami. Nevychutnáte si niekoľko netypických (a to je poriadne slabé slovo na ich vystihnutie) charakterov. Takmer žiadna z postáv knihy nie je, ako by sme povedali, normálna. Navyše k ideálu normálnosti, nech je uložený v hlave akokoľvek, bude zväčša na hony vzdialená. Hoci sa vám bude páčiť vzťah hlavného hrdinu a jeho všednej priateľky, ktorá sa zmení na neodolateľnú krásku vždy, keď odhalí svoje uši, nedočkáte sa lacnej romantiky. Murakami sa nevyhne ani zmienkam o obľúbenej rockovej a džezovej hudbe, ani o obdivovanom autorovi Dostojevskom. Bočí k samote, k odmietaniu bežných postupov prudko sa rozvíjajúcej spoločnosti. „Zbúrajú kopce, postavia domy, zem navozia do mora a tiež tam vystavajú domy. A ešte si myslia, že je to úžasný nápad.“

Murakamimu sa podaril prienik medzi populárnym bestsellerom a knihou pre náročnejšieho čitateľa. Zarytý vyznávač „vážnej“ literatúry ho možno z princípu odmietne. Pre mňa to bol príjemný a odpočinkový únik do zvláštnych kútov fantázie. A zaujímavých rozhovorov:

 „Tak potom autá vyrobené v Saudskej Arábii majú v sebe Alaha.“

„V Saudskej Arábii nevyrábajú autá.“

„Naozaj?“

„Naozaj.“

„A aký boh je teda v autách vyrobených v Spojených štátoch a exportovaných do Saudskej Arábie?“ spýtala sa moja priateľka.