Iba šesť dní stačilo na stavbu Zeme, domova Adama a ženy Eva, z mužovho rebra stvorenej. Od šťastných dní v pozemskom raji uplynula snáď celá večnosť. Čo dnes vidíme na každom kroku, začalo sa ochutnaním ovocia zo zakázaného stromu, vôbec prvým ľudským hriechom. Muž a žena si vo chvíli precitnutia uvedomili vlastnú nahotu a zacítili stud, museli odísť z raja a začať obrábať zem, chovať zvieratá.
Ich vlastná krv, chlapec Kain, zo závisti zavraždil brata Ábela. Vôbec prvá vražda iba predznamenala udalosti, napájajúce po tisícročia zem ľudskou krvou. Boh v svojom hneve ušetril pred potopou iba muža menom Noe s rodinou, zachraňujúcich seba a zvieracie druhy na ozrutnej lodi. Zem uschla, roky sa míňali, v Babylone rástla vysokánska veža, stúpala k nebu. Bohu sa znepáčila trúfalosť pozemských, zmiatol im jazyky a pre neschopnosť navzájom si porozumieť, nemohli stavbu dokončiť. Potom ich Pán rozmiestnil do zemských končín podľa jazykov. Vznikli národy.
Boží hnev na seba privolali aj mestá Sodoma a Gomora, zničené, okrem počestnej rodiny Lóta, za svetský život, prebývanie v bohatstve a v do neba volajúcom hriechu. Boh si spravidla stál za svojimi chránencami. Jozefa, ktorého predali žiarliví bratia do otroctva, spravil najmocnejším mužom Egypta, hneď po samotnom faraónovi. V Božej priazni sa hrial aj Samson, pobijúc pri svojej pomste vlastnými rukami tisíce Filištíncov. Avšak už za dávnych čias platilo, že aj najsilnejšieho a najudatnejšieho bojovníka zrazí do kolien ľahšie než celý šík po zuby ozbrojených bojovníkov krásna žena. Samson vyzradil tajomstvo sily Dalile, je polapený a oslepený. Napokon umiera, berie so sebou tisícky nepriateľov, zhromaždených v chráme.
Mojžiš, dieťa, nájdené v košíku v rákosí, dostane do vienka neľahký osud – oslobodiť a vyviesť spod egyptského jarma ľud izraelský. Ani desať morových rán, ani rozostúpené Červené more definitívne nepresvedčí nestály a pochybovačný ľud o všemocnej sile jediného Hospodina. Tmárstvo, hriech, falošné modly, odvracania sa od tváre božej – to všetko nájde Mojžiš, navracajúci sa z hory po štyridsať dní trvajúcej rozprave s Bohom, ktorej výsledkom je desatoro prikázaní.
Hoci jednu z početných bitiek národa izraelského získa pre svoj ľud Dávid porazením obávaného Goliáša, víťazstvá sa zväčša nerodia tak poeticky. Vojny patria k dennej rutine doby, nepriatelia zapaľujú civilistom polia, vraždia dobytok, aby napokon pozabíjali všetko živé od žien, cez deti až po mužov. Nenávisť, túžba po moci, ale aj božia odplata – všetko to si vyžiada zakaždým nové stotisíce zbytočne 
stratených život. Krv steká z ostrí mečov, z hrotov kopijí, zohavené telá sa povaľujú po bojiskách v mene pozemských kráľov a z požehnania Božieho. Hospodin svoju vôľu prejavuje krvavou cestou, dláždenou nespočetnými obeťami. Závistlivý Saul, šľachetný a obľúbený Dávid, múdry ale tvrdý Šalamún. Národ izraelský dospieva, smeruje za slobodou. Vraždou nepriateľského kráľa a dobyvateľa im pomôže krásna Judit, Jonáša musí pre spamätanie sa zhltnúť ryba, životy svetového židovstva zachraňuje kráľovná Ester, vyznajúc svojmu mužovi vlastný židovský pôvod. Napokon sa židia vracajú a na troskách mesta starého budujú nový Jeruzalem.
Príbehov zo Starého zákona je omnoho viac, ostáva len na osobnom posúdení, či ich budete pokladať za pravdu, úplnú či čiastočnú, alebo len za výmysel, bájku, rozprávku. Tak či onak – jedno platí celkom iste. Každý z príbehov je zaujímavý, očarujúci, zvláštny a mnohokrát poučný. A predsa ešte niečo platí celkom neotrasiteľne, dačo vám jednoducho nemôže uniknúť. Že odjakživa tiekla krv…
Celá debata | RSS tejto debaty