Dnešní mladí ich na tričkách nenosia pre nič za nič. Rockovým hudobníkom dakedy stačila pre nadobudnutie statusu nesmrteľných superhviezd výnimočná hudba, iní stavili na šokujúci, rebelantský imidž alebo hviezdne výstrelky. Led Zeppelin nepatrili nijak vyhranene ani do jednej z menovaných skupín. Neponechali nič náhode a sústrediac sa primárne na produkovanie fantastickej muziky poburovali verejnosť a médiá drzosťou, búrlivosťou, agresivitou a závislosťou na alkohole či drogách. Samozrejme, nemožno vynechať ani „do neba volajúcu“ nemravnosť rockovej štvorky.
Na druhej strane – ako by mohol účtovník alebo osem hodín denne v továrni lopotiaci sa človek pochopiť myslenie a správanie sa členov najžiadanejšej rockovej senzácie na svete?
Od úvodu je jasné, že v knihe Schody do neba, pomenovanej po zrejme najpopulárnejšej skladbe kapely, ide najmä o hudbu. Práve hudba, až na niekoľko zakolísaní, ostáva pre Led Zeppelin prvoradou. Kniha však neupadá do faktografie a jej spracovanie je beletristické. Od vzlietnutia vzducholode až po jej katastrofálny pád.
Jimmy Page stavia na troskách a rozorvaných zvyškoch mena a slávy zoskupenia Yardbirds novú kapelu – na odporúčanie prizve Roberta Planta a Johna Bonhama, John Paul Jones sa nominuje sám po telefóne netušiac, ako veľmi tento telefonát zmení jeho budúcnosť. Gitarista, perfekcionista a uctievač Alistera Crowleyho, excentrický, pred verejnosťou pyšný ale inak citlivý spevák, na oko šialený ale v skutočnosti vyrovnaný bubeník, trhajúci si prsty a dlane nad blanami svojich bicích, a tmeliaci element – basák a univerzál, hrajúci snáď na všetky nástroje.
Británia sa týmto chlapíkom otočí chrbtom a tak zaútočia na americké pódiá. Za veľkou mlákou si ich fanúšikovia rýchlo zamilujú, Zeppelíni sa stávajú „predkapelou smrti“, po ktorej sa na pódium už nikomu priveľmi nechce, neskôr už diváci chodia iba na nich. Filozofia kapely znie – divák si musí prísť na svoje. V preklade do praxe to znamená niekedy aj tri a polhodinové koncerty za necelé dva doláre.
Albumy miznú z pultov kozmickou rýchlosťou, hoci sa kapela pre spory s vydavateľstvom rozhodne neuvádzať na obale svoj názov ani mená členov. Hudobná tvorba však napokon vždy priveľmi závisí od osobných príbehov jej autorov. Šťastena sa najväčšmi odvracia od speváka a textára Roberta – z ťažkej nehody sa vystrábi, nečakaná smrť jeho syna Karaca je ranou silnejšou. Kapela si teda dáva prestávku a pokračuje až v čase, keď je Plant pripravený na návrat. Let môže pokračovať.
Život štvorice hudobníkov ostáva búrlivý. Excesy a neortodoxné formy zábavy sú ďalšou sférou knihy a živnou pôdou pre média tých rokov. Určite by ste radi vedeli, o čo ide v podkapitole Dánska doga. Alebo ako sa dá s trochou „fantázie“ zabaviť s rybami, ulovenými priamo z hotela nad zátokou. Zeppelíni mohli namieriť prstom na dievčatá pod pódiom a už boli ich. Ako deti v cukrárni pred sklom so zákuskami. Ochrankári im chichotajúce sa a poriadne namaľované neplnoleté školáčky vodili na izbu, k nahnevaným otcom sa dievčatká často vracali až ráno. Alkohol a drogy dotvárali kolorit všedného dňa na turné. Zeppelíni obľubovali kokaín, heroínu našťastie všetci neprepadli, i to málo však malo katastrofálne následky.
S rastúcou slávou sa množili obavy o zdravie a bezpečnosť kapely, ktoré počas „šnúr“ muzikantov uzatvárali do nepriedušnej bubliny. Osameli, nudili sa, sláva ich oddeľovala od ostatného sveta, časté koncerty kradli aj posledné zvyšky síl.
Autor knihy – cestovný manažér kapely Richard Cole prežíva všetko so Zeppelínmi, čo dodáva knihe punc autentickosti. V závere diela jeho opisy badateľne slabnú, naopak nezáujem o dianie na koncertoch je čoraz citeľnejší. Posledné kapitoly sú chudobné, každý chýbajúci riadok má na začiatku slovo heroín. Cole napokon na poslednom turné „olovenú vzducholoď“ nesprevádza, po ceste na nútenú „odvykačku“ ho policajti strčia do väzenia. Tu sa dozvedá aj zvesť o smrti, ktorá dáva bodku za životom veľkolepej kapely a završuje jej nezvratný pád.
Komu knihu odporúčam?
Jednoznačne každému fanúšikovi rockovej hudby. Ale aj všetkým, ktorí si myslia, že jediné skutočné hviezdy sú sladké a upravené tváre na MTV.
Celá debata | RSS tejto debaty